Love & Hate 2

24. května 2010 v 8:00 | Kika-chan |  Poviedky J-rock- Na prianie
Pokracovanie povietky od Nani-chan :))

love and hate
Sasukeho pohlad:
Ked som to pocul, rozdrvilo sa mi srdce. Hladel som do oci neznamej osobe, toto dievca nie je Sakura, nie to nie ona, ona bola vzdy laskava a plna lasky, ale tato zena, alebo dievca, bola bez citov. Sakura sa odo mna odvratila a zacala umyvat riady. Ked skoncila povedala:
,,Musim ist do prace , robim teraz nocnu, tak Sasuke , sayonara."pozdravila ma pocul som ,ako

zatvorila dvere.Ja som sedel na stolicke a pozeral do zeme. Presla ma chut do jedla , tak som si isiel umyt tanier. Ked som doumylval, tak som isiel do kupelne sa prezliect do pohodlneho oblecenia, ktore mi prichystala Sakura.
Ked som bol obleceny, zrazu som zacal plakat, ani som nevedel preco, asi z toho , ze to na mna bolo az prilis vela.Presiel som k umyvadlu, aby som sa niecoho chytil , lebo som neudrzal rovnovahu z tolkeho tlaku . Moje srdce sa zacalo rozpadavt, este viac , akoby nestacilo , co som si vytrpel. Pomalym krokom som isiel smerom do obyvacky, ale stratil som rovnovahu a chytil som sa steny.Opieral som sa steny a vsimol som si na zemi nieco cervene. Bola to krv z mojich oci, asi nechtiac som zapol sharigan, vklzol som po stene a sadol som si a plakal zo zufalstva i z tej sposobenej bolesti sharinganom. Zacali sa mi nekontrolovane triast ruky, snazil som sa sam utisit ,ale neslo to. Zacal som panikarit. Prikryl som si rukami oci , aby uz viac z nich netiekla krv. Vobec neviem kolko som tam sedel, ale mne to pripadala ako vecnost. Pytam sa sam seba , naozaj sa takto citila Sakura, ked som odisiel z Konohy, takto sa trapila? Ak ano, tak ma dovod sa na mna hnevat.Chapem ju , vobec som tu nemal chodit. Uvedomil som si , ze ma tu ziadna zena , ani dievca nechce, ved kto by chcel nejakeho kriminalnika vo svojom dome. Od bolesti mi zacalo byt zle, bolo mi nevolno , chcel som v tej chvile zomriet.
Sakurin pohlad:
V nemocnici som toho prilis vela nemala , tak si kracam k domu. Ked vojdem do bytu, tak si vsimnem , ze Sasuke nie je v posteli . Porozhliadnem sa a zacujem plac, vychadza z kupelni. Rychlo bezim do kupelne a zaznem .To co vidim , ma zamrazi. Sasuke je schuleny do klubicka a kolisa sa dopredu a dozadu. Na zemi su kaluze krvi a voda. Co sa tu preboha stalo? Co sa mu stalo?
Vidim ako sa kolise dopredu a dozadu a naraza pri tom do steny.Ma zakrytu tvar svojimi rukami a place. Pomaly k nemu pristupim , bosimi nohami kracam k nemu a nezalezi mi na tom , ze sa zaspinim, chcem sa k nemu dostat , co najskor.
Klaknem si k nemu a chytim mu ruky a dam ich prec od jeho tvare. Ked som videla v akom je stave, tak mi ho prislo luto , ze som zacala plakat s nim , ale potichu . Zdvihla som ho zo zeme a pristupila som s nim k umyvadlu .Bez slova som ho zacala umyvat a utierat ho .Krv zmizla, ale stale plakal. Jeho slzy sa nezastavovali. Nikdy som ho nevidela plakat. Myslela som si , ze pomstitelia neplacu, ale mylila som sa.Pozeral sa do zeme a vobec ma nevnimal . Vzala som ho za ruky a viedla ho do mojej izby a prezliekla som mu zakrvavenu koselu. Ked som ho chytila za ruku , tak mi pevne i jemne vtiskol ruku , akoby ma nechcel nikdy uz stratit. Ja som ho odniesla k posteli a ukazala som mu , aby si lahol.On tak urobil , pricom mi vobec nepustal ruku. Ked som chcela odist, povedal :
,,Zostan tu, prosiimm ." povedal s traslavym hlasom a stale mi drzal ruku . Pozrela som sa nanho a videla som cloveka, ktory uz to vsetko nevladze. Jeho mysel i telo sa postupne rozpradava, akoby uz nechceli zazit znovu dookola tu samu bolest.Jeho oci boli plne nehy a strachu, plakal a pritom pozeral na mna tak, akoby mi hovoril pohladom , preco ma uz nemilujes, ja viem urobil som chybu, ale prosim , len ten cit ku mne zachovaj. Nemohla som ho nechat tak. Klakla som si vedla postele a hlavu som si dala na okraj vankusa a pozerala sa do jeho placucich oci. Drzala som ho pravou rukou a vobec nepustila, pozerala som sa nanho ako postupne prestava plakat a ukludnovat. Zdalo sa mi , ze som tam presedela asi tak hodinu , ale Sasuke stale drzal moju ruku a pozeral sa do dialky , asi na stol a pravidelne dychal. Usudila som , ze ho teraz mozem vyliecit.
,,Sasuke , musim ta vyliecit, musis este chvilu vydrzat, ano?"posepkala som mu . On sa na mna pozrel a bez slova prikyvol. Pustil ma , aby som isla pre nejake veci a za chvilu osm bola pri nom. Zacala som ho liecit.
Miestami vobec nemohol dychat, lebo som pomocou vody vyberala jed , ktory sa nahromadil v jeho tele sposobeny sharinganom.Nemohol sa pohnut, lebo by mi to skazil.Bol uzasny , vydrzal to bez jedineho vykriku , len ked som skoncila na tele , tak sa triasol . Dala som mu ruku na tvar a pohladila som ho , aby sa ukludnil. Ukludnil sa a povedala som mu:
,, Este chvilu musis vydrzat , Sasuke, za chvilu to bude. Teraz ti to spravim na tvari, aby si uz nekrvacal , ked budes pouzivat sharingan, ano? Nesmies sa pritom pohnut, je ti to jasne? Bude to boliet, len to vydrz." prikyvol a zacala som ho liecit na tvary. Tu sa uz nemohol ubranit kricaniu , ale nepohol sa, ale ten vykrik co vydaval, ma bolel. Preco , ved ho predsa nemilujem, ci ano? Vazne ho milujem i potom vsetkom? Ked myslim teraz na to , pocitim nieco na srdci , nieco co ma hreje. O , moj boze , ja ho milujem. Ked som dokoncila pracu, nemohla som si citit ruky ,ale dokazala som s nimi hybat. Sasuke bol cely spoteny a od toho kriku bolesti , zhlboka dychal.
Sasukeho pohlad:
Zrazu som picitil ulavu, nebolela ma uz hlava, necitil som stipanie v tele, nic . Konecne po tych rokoch sa uz citim dobre. Sakura s trasucimi rukami vsetko pozierala a odniesla. Potom prisla za mnou a sadla si na okraj postele. V tej tme, bola strasne bleda a vtom okamihu som uvidel lesklu slzu padat na moju tvar. Natiahol som ruku a dotkol som sa jej teplej tvare. Cez izbu zaziaril mesacny paprsok a uvidel som ju , ako teraz vyzera. Plakala , moje srdce sa postupne rozdrvilo , ked som ju tak videl. Chcel som ju pobozkat, ale ona mi povedala:
,,Musim ti dat obvaz na oci , Sasuke, aby sa ti zahojilo , ano? povedala so zachriplavym hlasom.Ruku som odtiahol spat a prikyvol som , aby ma obviazala. Obviazala mi lytka , trup , ruky , i prsty na rukach a nakoniec oci. Stratil som ten uzasny pohlad na nu, ale i tak mi povedala, ze rano si to musim dat dole.
,,Ale , ved ako budem vediet, ze bude rano, Sakura?" spytal som sa, ked mi obviazovala oci a priam som citil jej vonu. Bola tak blizsko , ze som po nej zatuzil. Vobec som nevedel , co je to za pocit.
,, Ja tu budem, vedla teba, ano?"
,,Dobre." povedal som ,ale myslienka, ze bude spat vedla mna ma trosku zneupokojila, ale i som bol rad , ze tu bude so mnou.Ked to dokoncila , pocul som ako isla do obyvacky. Asi sa isla prezliect. Citil som na svojom tele jej dotyky hladkych ruk. Obratil som sa na lavu stranu a cakal, kym pride. Pocul som , ako si ku mne Sakura lahla a prikyla nas. Citil som jej vonu este intezivnejsie. V tej chvili som hned zaspal.
Sakurin pohlad:
Ked som zaliahla k Sasukemu , tak som sa ho po tichu spytala, ci spi, ale ziadna odpoved neprisla. Zaspal. Pravidelne oddychoval a ja som mala moznost sa na neho pozerat z blizka. Otocila som sa na pravu stranu a pozerala som sa na jeho tvar. Hoci mal obvaz cez oci , vyzeral uchvatne. Co je to za pocit, zase? Ci naozaj ho milujem? Za tuto chvilu by som dala cokolvek pred 4 rokmi. Ale mam pocit, ze aj teraz som cela stuhnuta , ked som tak blizsko jeho. Citim sa prijemne, dokazala by som s nim zit navzdy. S tymito myslienkami som postupne zaspavala.
Zrazu som sa zobudila, na Sasukeho krik. Sedel a rozdychaval ten sen,alebo nocnu moru. Ja som si sadla k nemu a objala som ho.On ma neodstrcil , naopak, objal ma a rozdychaval to. Postupne sa upokojoval a nakoniec normalne dychal ako predtym. Odtiahol sa a ja som sa nanho pozrela. Cez tvar mu stekali slzy i cez obvazy .
,,Co sa ti snivalo , Sasuke- kun?" opytala som sa a vzala som mu do ruk uplakanu tvar.
,, O minulosti a o mojich chybach. Vsetko to bolo take realne a ,...." zlomil sa mu hlas a zacal horuco plakat. Pritiahla som ho k sebe a privinula na hrud tak ,ako robia maminky detom aby sa ukludnili. Hojdala som sa s nim dopredu a dozadu a pocuvala som jeho plac i vzliky. Trhalo mi srdce , ked som to pocuvala a za chvilu som znovu plakala s nim.Pozrela som sa na hodinky a ukazovali 3:42 hodin.
Prinutila som ho ,a by si lahol a zaspal , ale on sa ma nechcel pustit. Bol ako male dieta, ktore statilo rodicov a chce , aby sa o neho niekto staral. V spolocnom objati sme zaspali obidvaja naraz.
Sasukeho pohlad:
Chcel som otvorit oci , ale uvidil som len tmu. Razom som si spomenul , ze mi to Sakura musi dat dole.
Ucitil som ako sa v mojom naruci niekto pomrvil. Citil som jej vonu a vabila ma tak , ze som mal chut ju pobozkat,ale problem bol, ze nevidim. Pomykol som s nou, aby sa zobudila. Pocul som zamrnkanie, ze nechce aby sa zobudila, ze ju mam nechat.
,,Sakura vstavaj, musis mi to dat dole." razom som mal tolko energie, ze ma to povzdvhlo do tohto dna. Myslienky na vcerajsiu noc som zachoval dobre v pamati, ale na ten sen si skoro vobec nepamatam, a to som rad.
,, Co sa deje?" spyta sa ma ospavavo.
,, Musis mi dat ten obvaz dole, ved je rano."
,, Ano , hned." povedala este s ospalym hlasom.Vlastne sa jej ani necudujem ,ved som ju zobudil a celu noc ma upokojovala.Sadol som si a Sakura mi zacala davat dole obvaz. hovorila, aby som mal zatvorene oci a az ked povie aby som ich otvoril , tak ich otvorim.
Obvaz som mal uz dole a povedala , aby som otvoril oci. Po chvili som si vzvykol na svetlo , ale nastastie bolo len 5:32 a to vonku nebol slnko. Pred sebou som uvidel krasnu zenu , ano mozem teraz povedat zenu, lebo ona uz nie je dievcatom , vyrastla v krasnu zenu, bol som ocareny jej krasou.Bez slovicka sme sa na seba pozerali a ........
Sakura sa zvalila na postel a dalej spala. Hmm , a ja sonm si myslel , ze ju konecne ucitim a ona mi urobi toto. Pekne.
Pozrel som sa , ako spi. Mala bledomodru nocnu koselu s modrym pasikom okolo bruska. Ruky mala polozene vedla hlavy a jej hladke nohy lezali na plachte ako pierka , boli nadherne, mal som chut ich pobozkat, ale zadrzal som sa. Jej dlhe vlasy rozvoniavali po celej izbe. Bol som ocareny , zase na to mylsim , dobre , hmmm. Porozhliadol som sa po izbe a pocinul mi pohlad na nocny stolik . Boli tam fotky. pomaly som zliezol z postele, aby som Sakuru nezobudil , ale najprv som ju prkryl a siel k stoliku. Tie fotky ukazovali , aky mala dosial Sakura zivot. Bol krasy. Na jednej fotke som pozrel a bola tam ona. Na tej fotke bola taka krasna , ze som z nej nemohol vytrhnuj oci. pomaly som natiahol ruku a vzal som fotografiu. Mal som sto chuti vziat tu fotku a schovat, ale to Sakura by potom mohla zistit. Dal som ju naspat. Som hladny , poberiem sa do kuchyne a dam si nieco pod zub. V kupelny uz je cisto , asi Sak to vsetko vcera upratovala. hovoril som Sak? To je pekna skratka, ale bolo by divne jej tak hovorit, poviem jej to az vtedy, ked si na mna zvykne. Znovu. Ked som dojedol , tak som isiel do izby a kochal sa nou. Spala , vyzerala ako anjel. Neviem , co sa to so mnou deje,a le mam taky pocit, ze ju stale musim mat na blizku. Sadol som si na postel a pozoroval som ju . AA, co to je za pocit ? Preco ma tak boli brucho ??? Ved som nemal prilis tazke jedlo. Co je to za pocit ? Ked som pri nej , citim sa tak vzdy . Co je to?
Sakura sa pomrvi a otvori svoja krasne smaragdove oci . Jemne sa na mna pozrie a sadne si ku mne. Pozrie sa na mna a odcupita do kupelne. Ked si urobi rannu hygienu, tak sa naje a pride ku mne. Ja som tam sedel na okraji posteli a pozeral von oknom. Sakura ku mne podisla .
,,Nechcel by si ist von?" prikyvol som. Obliekol som sa a Sakura ustlala postel. Bola strasne poriadna. Ked som ju videl ako robi postel, zrazu som snival, ze akoby to vyzeralo v Uchiha sidle. Predstavoval som si ju ako svoju zenu a ...
,, No , pod !" zvolala na mna ,aby som isel za nou.
Sakurin pohlad:
Prechadzame sa po uliciach a citim pohlady, ktore sa na nas upieraju. Ludia z Konohy asi zrejme nevie, ze Sasuke uz nie je zlocincom, ale ich priatelom. Prechadzali sme okolo kvetinarstva a vosla som . Sasuke si to po chvili vsimol a tiez tam vosiel. Chcela som , aby ho Ino videla. Zvolala som na nu a ona ku mne za par minut pribehla. Ked uvidela Sasukeho, tak sa ho objala a zacala plakat. Sasuke sa na nu pozrel s spytavym pohladom a zdvihol pohlad na mna a ja som prikyvla . Sasuke ju objal a priatelsky sa na nu usmial. Udivilo ma , ze sa takto sprava. Nevedela som ,ze je taky .Ale i tak mi pripadal stale bez pocitov a trosku nesvoj, asi preto , lebo nevie co ma robit, ako sa spravat k tim , ktorym ublizil. Zdalo sa mi , ze ho chapem len ja , lebo Ino potom co to spravil, tak sa uplne zacervenala a odisla za pult. Pretrela si slzy a zacali sme sa rozpravat. Sasuke bol terosku vykolajeny , lebo sme len my rozpravali a on si prezeral kvetiny. Najviacbol zaujaty ruzovou ruzou. Hladel na nu , akoby ju nikdy nevidel. Potom sa na mna pozrel a :
,, Nemali by sme ist niekam inam, chcem vidiet co sa tu za tu dobu zmenilo." zdvihla som obocie a suhlasila som . Zakyvali sme Ino a odkracali sme z obchodu , na poslednu chvilu som sa na Ino pozrela a zazmurkla. Heh, ja som hovorila , ze vyhram , Ino.
Po hodinke sme sa rozhodli ist k Narutovi. Ale to sme nemali robit. Po ceste sme narazili na tich ludi , ktori si mysleli , ze je Sasuke zli. Zacali po nom vykrikovat , aby odtiatialto odisiel . Ja som ich prekrikovala , aby to nerobili , a az po chvili vsetci stihli a otocila som sa nanho. Mal zapnuty sharingan a pozeral sa na nich tymi hrozostrasnymi ocami. Ludia zacali odstupovat, ked videli ,aky je nahnevany. Ja som vedela , ze ho nema pouzivat, ved zostane slepim , to nechcem .
Ked som bola za nim , tak som mu zakryla oci a povedala, aby ich uz nikdy nepouzival, naco, ked sa musi liecit. Zarazil sa. Zrazu nemohol dychat a bol cely stuhuty. Ludia sa vsetci rozutekali a nas nechali samich. Ujistila som sa , ze Sasuke uz nema sharingan a s nahnevanym pohladom som odisla domov.
,, Pockaj!" krical na mna ,ale ja som sa nezastavovala. Zacala som bezat. Nechcela som ho uz vidiet. Zrazu som zacala mat o nho strach. Bezala som , ale presne som nevedela kam. Pocula som , ze Sasuke je stale za mnou a snazi sa ma dostihnut. Bol vecer, na oblohe svietil mesiac, pomocou neho som zistila cestu a miesto kam som dorazila. Bola to ta lavicka na ktorej ma vtedy on nechal . Nechcela som ,aby ma tu chytil , nie . Pokracovala som do lesa a vtedy ma niekto chytil za pas a pevne drzal.
,, Co ti je ? Preco utekas, Sakura?" pytal sa ma cez vzdychy unavy , mal strach v ociach.
,, Preco si ich pouzil , vies , ak ich budes pouzivat oslepnes! A este k tomu , su to tvoji spojenci , nie nepriatelia, si tu predsa doma!" zacala som plakat. Nevedomky som ho objala a stale opakovala doma.Bola som cela nesvoja. Drzi ma clovek, ktory mi tak ublizil , ale i tak ho milujem.
Sasukeho pohlad:
Plakala mi v naruci a ja som ju jemne objal , aby pocitila , ze je mi to luto.
,, Sakura, prepac, prepac,...... za vsetko, gomenn, gomen,..." povedal som potichu , aby to len ona pocula. Nabral som odvahu a vzal som jej krasnu , krechku tvar do ruk a moje oci som zanechal na smaragdove oci. Bola nadherna. Kazdy muz by jej odolal. A ja nie som vynimka.
Utrel som jej slzy , naklonil som sa a pobozkal.
Jej pery chutili ako prave natrhane ceresne . Bozkaval som ju jemne , potom vasnivejsie . Nadvihol som ju . Bola teraz vyssie nez ja. Konecne som jej mohol dokazat , ze ju milujem natolko, ze nemozem bez nej zit. Odtrhol som sa a povedal:
,, Mozno ma ty nemilujed, ale ja ano."
Naklonila sa a pobozkala ma na celo a potom smesa znovu bozkavali. Tato noc , bola najkrajsou v mojom zivote, dufam , ze bude aj ine taketo. Snad ano.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama